|
|
Hoci sa Komárno môže chváliť skvelou strategickou polohou, osídlenie ľavého brehu Dunaja nebolo celkom jednoduché. Nestály riečny breh, nevhodné pôdne podmienky, povodne a kolísanie výšky dunajských vôd zapríčinili, že v tomto úseku Dunaja vznikli iba dve významné mestá - Komárno a Štúrovo, ktoré leží na sútoku Dunaja a Váhu, na brode, akých bolo cez Dunaj niekoľko.
Napriek tomu, že v Komárne objavili archeologické nálezy z neolitického obdobia (sídlisko želiezovskej kultúry), eneolitického obdobia (kanelová keramika), zo staršej doby bronzovej (severopanónska kultúra) a hodnotné nálezy po Keltoch, toto územie bolo súvisle osídlené až oveľa neskôr.
Od konca 4. storočia pred n. l. postupne osídľovali územie Zadunajska Kelti, ktorí vytvorili niekoľko sídlisk aj v okolí ústia rieky Váh. Materiálna kultúra Keltov sa nápadne odlišovala od výrobkov domáceho obyvateľstva žijúceho tu od staršej doby železnej. Niesla znaky civilizácie, ktorá sa vyvíjala v dotyku s južnými kultúrami, najmä kultúrou etruskou a gréckou. Na mieste keltského sídliska vznikol rímsky vojenský tábor a mesto - Brigetio, keď Rímska ríša v 1. stroročí n. l. rozšírila svoje hranice až k Dunaju. Na novopodmanenom území Rimania vytvorili provinciu Panonia, ktorú proti útokom barbarom zo severu chránili reťazou vojenských táborov menších opevnení a strážnych veží, vybudovaných pozdĺž Dunaja. Na území dnešného Komárna nevzniklo rímske opevnenie. Toto územie oddeľoval v tom čase od Rímskej ríše Dunaj a od teritória barbarských kmeňov Váh, ktorý mal široký, splavný tok. Čoraz silnejšie útoky barbarských kmeňov od konca 4. storočia postupne vytlačili Rimanov z Panonie.
Ďalej sa histórii venujeme tu...
|
|
|
|
Komárno bolo jedným z dôležitých kultúrnych centier Uhorska už v minulých storočiach. Do veľkého župného sídla, navyše s čulým obchodným ruchom, ľahšie prenikala kultúra a vzdelanosť ako do odľahlých miest. V posledných rokoch 18. storočia tu začal vychádzať prvý populárno-náučný časopis Všeobecné zbierky v Uhorsku, slávne boli aj Komárňanské kalendáre. V meste už v minulosti vychádzalo viac týždenníkov, ba v revolučných rokoch 1849/49 aj denník. Prvé kino sa v roku 1908 usalašilo v drevenej búdke pri dunajskom cestnom moste. V Komárne sa narodili významné osobnosti svetovej kultúry - románopisec Mór Jókai a hudobný skladateľ Franz Lehár. V meste boli založené aj robotnícke kultúrne a športové spolky (spevokol Svornosť, Robotnícke ochotnícke divadlo, Robotnícka telovýchovná jednota...). Slovenskí obyvatelia mesta v 30-tych rokoch vyvíjali činnosť hlavne v Matici slovenskej. Sľubný kultúrny rozvoj mesta prerušila mníchovská zrada a v roku 1941 druhá svetová vojna. Po oslobodení kultúrny život v meste silne postihnutom vojnovými udalosťami sa rozvíjal pomaly. Nebolo ani dosť ľudí, ktorí by kultúrne podujatia organizovali. Kultúrno-osvetová činnosť sa rozvinula len v školách. Kultúrne potreby obyvateľov uspokojovalo jediné štátne kino. V terajšej budove múzea hneď po oslobodení otvorili osvetovú besedu, no bez stáleho osvetového pracovníka.
Viac o kultúre si môžete prečítať tu...
|
|
|
|
Mesto Komárno leží na južnom Slovensku pri brehu Dunaja a zároveň pri štátnej hranici s Maďarskom. S našim južným susedom ho spája most
Sv. Alžbety v ktorého strede je línia štátnej hranice. Samotné mesto je predstavené ďalej na týchto stránkach.
Cestovanie.biz
server o cestovaní
Všetky
práva vyhradené © 2009-2010
MESTOKOMARNO.com neoficiálne stránky mesta Komárno - kontakt: komarno*cestovanie.biz